Na domácej metalovej scéne sa pohybujú už 9 rokov, majú na svojom konte 2 zaujímavé albumy a čoskoro im vyjde tretí. Sme veľmi radi, že kapela MARTUROS prijala pozvanie a svojím vystúpením podporí benefičný koncert Angelus Spring MetalStorm (23.3.2024, Diverso Brezno). Ak ste už mali možnosť vidieť kapelu naživo, nepochybne viete, na čo sa môžete tešiť a ak ste zatiaľ tú možnosť nemali, začítajte sa do nasledovným riadkov a dozviete sa všetko podstatné. Na otázky odpovedala speváčka Maggee a Matúš (bicie).
Kapelu ste založili v roku 2015, neskôr sa k vám pridali gitarista Roman, basgitarista Juraj a druhý gitarista Adrián. Spoločne ste nahrali v roku 2019 prvý štúdiový album „Nameless“, ktorý vyšiel pod záštitou českého vydavateľstva Support Underground. Skúste zaspomínať na tie časy... Aké pocity sa vám s uvedeným obdobím spájajú?
Matúš: Dalo by sa povedať, že najsilnejší pocit z toho obdobia bola radosť. Keďže situácia bola komplikovaná pre študentov (nás) a samotné nahrávanie a mixovanie skladieb bolo pre neskúsených ľudí náročné. Vždy, keď sme počuli niečo “zmysluplné”, čo vychádzalo z reproduktorov, tak sme boli šťastní. Dlho sme váhali a plánovali, ako s našimi pesničkami naložiť, ale všetko, čo si z toho obdobia pamätám, je vlastne radostné a plné energie. Chceli sme hrať a bavilo nás to a tak to je dodnes.
Ako s odstupom času hodnotíte debut „Nameless“? Ako ste sa dostali k spolupráci s českým vydavateľstvom Support Underground a ako ste s ňou boli (resp. naďalej ste) spokojní? Aké boli reakcie fanúšikov, prvé koncerty? Predpokladám, že sa vám nevyhli drobné trapasy alebo „veselé zážitky z natáčení“, na ktorých sa dnes dobre zasmejete... :-)
Matúš: Dnes, keď niekto spomenie album „Nameless“, tak sa aspoň mne osobne začne tvoriť príjemný úsmev na tvári. Je to obdobie, ktoré nás ďalej formovalo do bodu, v akom sme dnes. Boli sme v ťažkej fáze určitej osobnej rebélie a každý z členov musel nejakým spôsobom tento druh rebélie prejavovať aspoň v rámci hudby, pretože to tak nejako k metalu patrí a my sme chceli byť v niečom iní ako ostatné kapely z okolia. Tak sme hľadali spôsob. Ale zároveň sme chceli, aby to malo svoju úroveň a originalitu, nejaký náš podpis. A presne tak isto sme to chceli docieliť aj po umeleckej stránke. Prvý album je plný tradičných riffov, ktoré mňa osobne veľmi ovplyvnili, ale je z toho cítiť, že sme boli na začiatku a učili sme sa. Preto tam prichádzali miestami trochu odvážnejšie nápady z modernejších metalových štýlov. Malo to svoju energiu a za tú som veľmi rád, pretože ľudia boli po vypočutí prekvapení a z koncertov sme dostávali väčšinou pozitívne ohlasy, ktoré nám pôsobili radosť a dodávali nádej, že to nie je na zahodenie :-). Ale samozrejme veľkú robotu sme museli spraviť na pódiu, pretože zo začiatku to skôr vyzeralo ako veľmi vtipný chaos. Keď sme sa ale dohodli na určitej “choreografii”, tak to bolo hneď cítiť na odozve od ľudí. Pamätám si prvé videá, čo sa ku mne dostali z našich koncertov. Nemohol som sa na to pozerať.
Keď prišla po čase reč o vydavateľstve, veľmi nás to potešilo, ale zároveň sme netušili, ako to funguje. Juraj (náš bývalý basák) sa k tomuto labelu nejako dostal, ale presne si to už nepamätám. Musím ale povedať, že sme vďační, že sa nás Support Underground ujalo, pretože nám to neuveriteľne pomohlo v odštartovaní. Popravde spolu už nespolupracujeme, pretože tam začali nastávať určité komplikácie, ale tak či onak sme za túto skúsenosť vďační.
Kapele sa nevyhlo viacero personálnych zmien, nemusíme rozoberať detailne odchody jednotlivých členov, poďme sa skôr pozrieť na prínos prichádzajúcich hudobníkov a ich pozíciu v kapele. Od roku 2019 sú v kapele Maňo (basa) a Maroš (gitara), od minulého roku Alex (gitara) – akým spôsobom sú už aktuálne „zintegrovaní“ do kapely, ako sú zapojení do kompozičného procesu, tvorby koncertných set-listov, kreatívnej práce (videoklipy, grafické návrhy bookletu/merchu) a podobne? Bruce Dickinson vo svojej biografii (v časti, kde spomínal, že v IRON MAIDEN vládol „triumvirát“ v zložení Steve Harris + manažér Rod + on) napísal – parafrázujem: „chémia medzi ľuďmi, potrebná k tomu, aby rocková kapela pretrvala mnoho rokov, sa rovná takmer zázraku... Mnoho náčelníkov, ale málo Indiánov, samí Indiáni a žiaden náčelník, jediný náčelník, ale vzdorovití Indiáni, tupý náčelník a šikovní Indiáni – tí všetci sú odsúdení k zániku...“ Ako to teda v MARTUROS vyzerá s náčelníkmi a Indiánmi? :-)
Matúš: Tak toto je krásne povedané. Po týchto personálnych zmenách, obzvlášť v roku 2020, keď už sme sa s Maňom a Marošom trochu lepšie spoznali, sa zmenilo asi úplne všetko. Prišli nám do kapely dvaja spoľahliví ľudia, ktorí chceli cvičiť, hrať a pracovať. Maňo (basa) sa stal hlavnou manažérskou silou ohľadom koncertov a komunikácie s ostatnými kapelami. Jeho známosti a pamäť na mená a dátumy sa neraz ukázali viac ako užitočné. A samozrejme neustále cvičí na to pádlo s piatimi strunami :-). Nové techniky, nové nápady, veľká chuť do hrania - to ja mám neuveriteľne rád. Maroš sa stal mojou pravou rukou v komponovaní. Vždy chodil pripravený na skúšky, aj keď som poslal nejaký nový song alebo nápad. Tak isto pri riešení lisovania CD a rôznych iných záležitostiach tohto typu sedel za počítačom a venoval veľa času komunikácii medzi spoločnosťami, vydavateľstvami, lisovňami atď. Ale v čom som im neskonale vďačný a v čom majú svoje ozajstné miesto v kapele je to, ako ma ovplyvnili a čo všetko som sa od nich naučil. To isté platí aj o Alexovi. Tak nejak sme sa našli aj povahovo a čo sa týka zručností na nástroji - sú naozaj skvostní. A keďže komponujem hudbu, tak isto musím vedieť hrať na tie nástroje, na ktoré komponujem, a oni ma vždy radi niečo priučia. Všetko, čo sa týka vizuálu, má pod palcom Maggee. Má svoju predstavu o tom, ako by mali veci vyzerať a prináša to do kapely určitú myšlienku toho, že sa netreba uspokojiť s tým, ako to je, ale dá sa z toho vyťažiť oveľa viac. Má oko na detail a takisto aj v speve. V tom čo robíme sú moji súputníci naozaj každý na tom správnom mieste. Ale vždy je čo zlepšiť. Jediné čo mi príde smutné na dnešnej dobe, je to, že každý očakáva od muzikanta, že bude robiť všetko od stratégie predaja, marketingu, manažmentu, videoeditingu, mixingu až po každodenné cvičenie a zarábanie tisícok eur, aby si mohol vlastne kúpiť veci, ktoré potrebuje na hranie. Preto sa snažíme spoločne prísť na to, ako ísť čo najrozumnejšie vpred, aby sme neskrachovali a stále mali z vecí radosť. A pri týchto debatách občas nejaký tlak alebo malý konflikt nastane. Ale je to zdravé a úplne v poriadku. Zatiaľ nie sme úplne v pozícii, kde by som vedel aplikovať myšlienku Dickinsona na nás. Boli by sme radi za manažéra, vďaka ktorému by nám trochu práce ubudlo, aby iná mohla byť kvalitnejšia, ale zatiaľ sa nepošťastilo.
Maggee v jednom rozhovore z roku 2020 uviedla, že jej topka sú GHOST a ďalšie klasiky, ktoré mala vtedy rada, boli ARCH ENEMY, AVATAR, MUSE, MCR. Platí to aj dnes alebo sa vynorili iní favoriti? Ovplyvňuje hudba uvedených kapiel nejakým spôsobom vašu tvorbu resp. mala vplyv konkrétne na posledný album „ Thy Will Be Done“?
Maggee: Áno, tieto kapely sú pre mňa už také topkové stálice, aj keď si v určitých životných obdobiach idem jednu viac ako druhú. Sem-tam objavím pesničky, ktoré ma totálne prevalcujú a som schopná počúvať jednu konkrétnu aj mesiac vkuse každý deň. Minulé leto po koncerte DIRTY LOOPS som nemohla vyhnať z hlavy asi 3 konkrétne pesničky pol roka a nič iné mi k životu nechýbalo. Stále tiež platí, že milujem klasickú hudbu a to je vždy dobrý nápad. Určite toto všetko ovplyvňuje môj vkus a nahliadanie na hudbu, ale v mojom kreatívnom procese sa v prvom rade vždy snažím vystihnúť atmosféru skladby, ktorú ako demo Matúš už hotovú pošle. Ak niekedy zaspievam niečo, čo sa na moje obľúbené kapely podobá, tak je to len milá vsuvka a vzdanie poklony.
Album ste vydali a pokrstili v septembri 2022. V čom je podľa vás iný ako debut, kam sa kapela posunula? V jednej recenzii som sa dočítal, že „Thy Will Be Done je čosi cez trištvrte hodiny trvajúca nádielka melodického metalu, s thrashmetalovo nabrúsenými gitarami a krásnym spevom“. Za mňa 100%-ný súhlas! Páči sa mi, že sa nedržíte len v mantineloch klasického hevíku, ale pridávate aj ďalšie prvky a každá skladba znie inak. Ako dopadol krst v Martix Klube v Kanianke (vystúpili ste spolu s kapelami SCARLET WINGS a WARRIORS OF STEEL)?
Matúš: Začnem od konca. Krst bol skvelý, atmosféra úžasná dokonca prišlo aj zopár ľudí :-). Žartujem. Matrix Club (teraz už Moment club) je našou domovskou pôdou. Prídu naši podporovatelia, ktorí si zaskáču, porozprávajú sa s nami a je z nich cítiť, že si prišli užiť večer. Bolo zopár technických problémov, ktoré ubrali na kvalite vystúpení kapiel, ale v konečnom výsledku sme boli spokojní. Keď sme sa snažili zostaviť line-up, tak sme veľmi rozmýšľali, koho zavoláme. SCARLET WINGS sa nám páčili, lebo dnes sa už moc taký štýl nehrá. Jediná podmienka bola, že ich set odohrám s nimi, pretože nemali bubeníka. A ja si rád zahrám. Takže to bol pre mňa dvojitý zážitok. No a WARRIORS OF STEEL - tam sa asi moc vyjadrovať nemusím. Každý, kto ich videl naživo, proste vie. Sú skvelí. My sme boli hlavne radi, že prišli a večer si užili. Práve toto mám na hudbe rád. Jedna vec je robiť veci tak, ako sa má a patrí v rámci metalu. Nie všetkým sa dá vyhovieť a hlavne to ani nechceme. Ale okrem komponovania - čo je veľmi intímny vnútorný proces, sa s hudbou spájajú aj tieto verejné veci a tam sa človek učí zase niečo iné. Zoznámenie s kapelami, ľuďmi, pohľady, názory. Je to ozaj pestré, keď je večer priaznivý. A podobne riešime aj hudbu. Hudba - aj keď metalová - je stále hudbou. A ja by som nezniesol držať sa nejakých pomyselných mantinelov, ktoré niekto určil. Ak nejaké majú byť, určíme si ich sami tým, čo máme radi a čo zvládneme, alebo nezvládneme.. Preto som pri albume „Thy Will be Done“ úplne inak rozmýšľal. Kontrasty, dej… v hudbe chcem všetko, čo vidno na živote, pretože život obsahuje kontrasty. Robím to v jednotlivých pesničkách, robím to medzi skladbami na albume. Ak by sme ako MARTUROS spravili dva rovnaké albumy, vedel by som, že niečo je zle. Niekomu sa to ťažko chápe, niekto vraví, že máme moc komplikovanú alebo moc jednoduchú hudbu. Ale keď ti víno chutí, je jedno, aká je to značka. Proste ti chutí. A nám druhý album veľmi chutí, pretože sme aj sami sebe, aj ostatným dokázali, že sa chceme učiť, posúvať, rásť, robiť chyby, ale aj že sme na to stavaní a že nás to baví viac a viac. A to som zvedavý, čo povie verejnosť na tretí album. :-)
Na slovenské pomery venujete vcelku výraznú pozornosť videoklipom, ktorých máte na youtube niekoľko a sú (podľa môjho skromného názoru) na veľmi slušnej úrovni. Špeciálne ma (po hudobnej aj vizuálnej stránke) zaujal klip ku skladbe „Idea Arachno“ - povedzte nám k nemu pár slov (ako vznikol, o čom pojednáva). Pod videami sa objavujú aj komentáre fanúšikov v angličtine... Čo všetko podľa vás musí urobiť slovenská kapela, aby prerazila aj v zahraničí?
Maggee: Prípravu a točenie videoklipov si veľmi užívam, lebo je to pre mňa nádherný spôsob, ktorým môže kapela povýšiť svoju hudbu na niečo viac. Vo vizuále môže dotvoriť atmosféru alebo divákovi viac priblížiť, o čom pieseň je. Netreba ale zabúdať, že je to aj veľmi vyčerpávajúci proces, keď si robíte všetko svojpomocne tak ako my. Práve klip k piesni „Idea Arachno“ bol ten najkomplikovanejší a najnáročnejší po všetkých stránkach. Aj preto si veľmi vážime, že sa fanúšikom páči a sú naň veľmi dobré ohlasy. Scenár vymyslela naša veľmi dobrá kamarátka Veronika Podolcová, ktorá úplne presne, aj keď metaforicky, vystihla text piesne. Takisto sa postarala o réžiu a strih, lebo mala skutočne do poslednej bodky všetko premyslené. V jednoduchosti: klip (a teda aj text) je o tejto mobilnej dobe, ktorá nás má prilepených ako pavúk svoje obete na lepkavej sieti. Internetovej sieti. Pozornému divákovi dôjde, že som tam v podstate dvakrát. V červených šatách je “zlá Maggee” - pavúk, ktorý láka obeť, zväzuje ju a nechce pustiť na slobodu. V čiernom s červenými popruhmi je “dobrá Maggee” - všetci tí, ktorí sme otroci svojich smart zariadení. A čo by mali robiť slovenské kapely, aby prerazili v zahraničí? Keď bude mať niekto dobrý recept, ozvite sa nám, radi sa priučíme. My zatiaľ skúšame preraziť na Slovensku a v Čechách, ale máme víziu európskeho merítka. Prvý krok, ktorý je pre nás prirodzený, lebo sa nám to tak páči, sú anglické texty. Ale ani to nie je podmienka, ani pravidlo. Musíme proste len veľa makať, na všetkom...
Ste pomerne koncertne aktívni, často koncertujete aj v Čechách. Vnímate rozdiely medzi českými a slovenskými fanúšikmi alebo celkovo metalovými scénami? Je niečo, v čom by mohli byť pre nás naši bratia Česi inšpiráciou? Dostala sa ku mne informácia, že sa dá za niekoľko sto EUR kúpiť miesto v zostave (niektorých) veľkých českých letných festivalov – ako sa na takúto možnosť propagácie kapely pozeráte vy? Stretol som sa s názormi, že hudba (a teda aj metal) je rovnaký biznis ako iné a tam, kde je dopyt, vzniká logicky ponuka (a netreba sa nad tým pozastavovať) aj s názormi, že metal má byť underground, treba makať, ísť krok za krokom, získavať si fanúšikov a nie hľadať skratky a „kupovať si slávu“...
Matúš: Neviem, či zrovna často koncertujeme v Čechách, ale pár koncertov sme tam už zahrali, to áno. Čechy boli ku nám vždy priaznivé, cítime sa tam dobre. Okrem jedného nešťastného koncertu v Pardubiciach to bolo všade vždy skvelé. V Čechách je viacej cítiť rozmanitosť a to, že to ľudí baví. Tiež mi príde, že kapela má v ČR viac možností. Páči sa mi, keď vidím, ako si idú ľudia na koncert oddýchnuť, zabaviť sa, pozrieť niečo nové. Ale bratov Čechov vidím ako ľudí, ktorí idú pred pódium a hýbu sa, nechávajú, aby hudba nimi prúdila. Zato u nás skôr mapujem ľudí, ktorí sa postavia ku stene, držia v ruke pivo a snažia sa nehýbať, aby si ho nevyliali. :-) Samozrejme každý potrebuje alebo chce niečo iné, ale pri energickom štýle ako je metal, muzikant potrebuje odozvu. Je to zdravé pre celý večer a nezáleží to iba od kapely. Ďalšia vec je, že prevažujú tvrdšie štýly než hráme my, ale pritom, keď sa pripletieme na nejaký menší festival, kde hrajú death metal, tak všetci fanúšikovia ospevujú aj našu tvorbu. Ale moc veľkú účasť na koncertoch, mimo festivaly, nemávame. Trochu nás to trápi, ale stále veríme. Samozrejme ale platí, že hráme radi a o slávu a bohatstvo nejde. Ľudia alebo kapely, ktorí si môžu dovoliť zaplatiť účinkovanie na veľkom festivale, to robia, lebo môžu. Asi by v tejto pozícií spravil každý to isté. Kapely, ktoré si to zaplatiť nemôžu, dúfajú v pomalý, ale istý progres a nadávajú na tie prvé kapely. Je to začarovaný kruh. Najsmutnejšie na tom všetkom je, že ľudia z hudby biznis urobili. Samozrejme každá sranda niečo stojí, to je jasné, ale dnes pokiaľ nevypredávate kluby, nemáte požadovaný počet likeov na sociálnych sieťach, nikto o vás nezakopne. Niekto z vonku sa vás ujme, iba keď sa mu na kalkulačke objavia tie správne čísla. Takú mám skúsenosť zatiaľ ja. Úplne neverím, že tým ľuďom ide o hudbu, a že budú niekoho podporovať, lebo sa im to páči. Je to vojna čísel. Bežný pracujúci človek s priemerným platom má jedinú možnosť - živiť radosť, ktorú má z hrania. Keď sa v číslach človek začne topiť, vznikne z toho biznis a ten hudbu zabíja.
Maggee už niekoľko-krát odpovedala na otrepanú otázku na tému „jedinej ruže medzi tŕňmi“, tentoraz ju vynecháme... Ale vie si Matúš predstaviť, že by pôsobil v metalovej kapele, kde by okrem neho hrali len ženy? Ak by prišla ponuka od NERVOSA alebo CRYPTA... :-)
Matúš: No povedal by som, že hudba sa ozaj prejaví vtedy, keď si človek zavrie oči. Keďže som hral v orchestroch, kde boli z drvivej väčšiny ženy a hrali krásnu hudbu, tak musím povedať, že v pravom zmysle tu pohlavie nehrá význam. Ja mám rád hudbu a rád spolupracujem s ľuďmi, ktorí ju radi tvoria, alebo interpretujú.
Položil som cez ChatGPT umelej inteligencii otázku „Čo sa Ti z pohľadu fanúšika metalu páči na hudbe kapely MARTUROS a prečo sa oplatí prísť na jej koncert“? Odpoveď znela takto: „Ako fanúšikovi metalu sa mi na tvorbe kapely MARTUROS páči ich schopnosť spojiť klasické prvky heavy metalu s modernými prvkami, čím vytvárajú zvuk, ktorý je zároveň pôsobivý a osviežujúci. Ich melodický metalový štýl je dobre vyvážený, čo pridáva ich hudbe široký zvukový rozsah a zaujímavosť. Prečo by fanúšikovia mali prísť na ich koncert? Pretože MARTUROS ponúka kvalitnú metalovú hudbu, ktorá je živá, vášnivá a obohacujúca. Ich vystúpenie je viac ako len hudobná show - je to zážitok, plný emocionálneho náboja a energie, ktorý fanúšikovia nezabudnú. Po ich koncerte môžu odchádzať so zvýšenou dávkou nadšenia, inšpirácie a hlbším pripojením k hudbe, ktorá ich oslovila na duši.“ Trafila sa?
Maggee: Musím uznať, že ChatGPT má vkus. Len či to on neskopíroval z nejakého nášho popisu o sebe, ktorý sme museli niekam poslať. Ak nie, mohli by sme si to od neho požičať, lebo osobne si myslím, že to veľmi pekne vystihol a opísal všetko, na čom neustále pracujeme. Čo ma tiež teší je, že nás vôbec registruje, lebo keď som sa ho naposledy na MARTUROS pýtala ja, asi pred rokom, tak nemal šajnu. Doplnil vzdelanie a dobre urobil. Toto už bude nejaká známka kvality, nie? :-)
Aké sú vaše plány na rok 2024? Máte už rozpracované/hotové nové skladby, črtá sa už tretí album kapely? Kde všade vás budú môcť fanúšikovia vidieť naživo?
Maggee: Tento rok práve dokončievame tretí album a veľmi sa naň tešíme. Všetko už je momentálne nahraté a bude to znova niečo, čo naši poslucháči od nás ešte nepočuli. Radi prekvapujeme a vyťahujeme nové karty z rukáva. Naživo nás zatiaľ, okrem Angelusu, môžete zastihnúť 18.5. v Prešove s kapelou GLOOM a 6.7. na Anima Fest vol.2. Ďalšie koncerty sú v riešení, tak nezabudnite sledovať naše sociálne siete pre viac aktuálnych info o koncertoch a novom albume.
23. marca vystúpite po boku DEMONIC-EYED, BROKEN RAIN a HADONOS na benefičnom koncerte Angelus Spring MetalStorm v Brezne. Na čo sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí sa na vás prídu pozrieť?
Maggee: Na Angelus sme si pripravili prekvapenie v podobe dvoch nových piesni z pripravovaného albumu. No, a už to prekvapko nie je. :-) Takže sa môžete tešiť na typický svieži MARTUROS aj v novom šate. Kto ešte nepočul naživo pomerne nového gitaristu Alexa, určite príďte, je to mašina. Ak ste ešte nepočuli naživo ani nás celkovo, najlepšie si spravíte obraz sami priamo na mieste a keď sa vám budeme páčiť, odídete aj so suvenírmi v podobe merchu. Tešíme sa na vás! :-)
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: archív kapely
